Pomaly a neodvratne sa z lyžiarskych svahov presunieme na turistické chodníky. Pobyt v prírode určite prospeje nie len ľuďom, ale aj ich zvieracím spoločníkom. Či už beriete svojich štvornožcov na výlety v lete alebo v zime, je vhodné pamätať na ich potreby a predísť prípadnym úrazom či presileniu. O tom ako si turistiku so zvieraťom skutočne užiť, sme sa rozprávali s veterinárnou lekárkou Máriou Militkou. K veterine ju priviedla láska k zvieratám a potreba pomáhať. Zvieratá však nie sú len jej pracovnou náplňou. Trávi s nimi aj množstvo svojho voľného času. Ako majiteľka dvoch aktívnych psíkov sa venuje aj pravidelnému športu. S maďarskou vyžlou Angie robí dogtrekking, agility a obedience. Európsky saňový pes Tequila je zas predurčený na saňové disciplíny – canicross, bikejoring, skijoring a scooterjoring.. Ak práve nešportujú, držia sa v pohybe najmä dlhými vychádzkami. Ako pani doktorka hovorí: “Svoje psy beriem ako najlepších parťákov na všetky aktivity a najväčšiu radosť mám keď ich vidím šťastných a spokojných.” Aby boli na turistike aj vaše psy rovnako šťastné a spokojné, venujte pozornosť ich potrebám a bezpečiu.
Ako pripraviť zviera na turistiku, v akom veku je vhodné začať a akým spôsobom docieliť, aby sa na turistiku tešilo.
Vhodný vek, v ktorom sa má začať s turistikou je individuálny. Už od šteniatka je dobré budovať so psom vzťah, naučit ho poslušnosti, vnímat okolie, ľudí a iné zvieratá. Malému šteňaťu stačí viac malých, krátkých vychádzok a s pribúdajúcim vekom sa predlžuje i vzdialenosť. Dlhšiu a náročnejšiu turistiku by som volila až po 12-tich mesiacoch veku, u väčších plemien pokojne až v 18-tich mesiacoch, kedy sa dokončí vývoj. Ak máte so svojím psem dobrý vzťah, bude Vám robiť veľmi rád parťáka pri zdolávání všetkých turistických cieľov.
Čo by mal turista vedieť predtým, ako vezme na túru domáceho miláčika?
Nie je pes ako pes. Ak váš zvierací miláčik nie je zvyknutý na pohyb a prechádzky, nebude najlepší nápad vziať ho hneď na celodennú turistiku do hôr. Aj pes potrebuje budovať fyzičku. Sú tiež veľké plemenné rozdiely, kedy atletický pes zvládne inú zátaž než např. buldog. Vždy je dôležité vedieť zvážiť schopnosti a zdravotný stav vašeho zvieraťa.
Ako majiteľ spozná, že zviera už “má dosť”? Dajú sa pozorovať charakteristické prejavy alebo varovné signály presilenia zvieraťa z turistiky?
Pes už se nedrží pred majiteľom, tempo chôze zpomaľuje. Môže začať ztrácať záujem o okolie, zrýchlene dýcha, polihuje. Dôležité je byť opatrný pri vysokých teplotách, kedy zviera nemá prístup k vode a môže i pri nižšej záťaži dôjsť k prehriatiu zvieraťa. Keď váš miláčik zle vstává z pelechu deň po turistike, asi niečo nie je v poriadku – vtedy sa doporučuje znížiť záťaž a skontrolovať pohybový aparát u veterinára.
Vyžaduje zvierací turista “začiatočník“ inú starostlivosť než “profiturista”?
Starostlivosť by mal mať začiatočník i profiturista. Je dôležité prispôsobiť náročnosť turistiky fyzickej kondícii psa. Keď je naplánovaná dlhšia túra, je vhodné psa zavodniť zhruba 2 hodiny predtým než vyrazíte na cestu. Pes potom nemá takú potrebu vypiť všetky kaluže, které po ceste uvidí a má lepšie pripravený organizmus na aktivitu. Pre veľkých nadšencov existuje i šport zvaný dogtrekking, kedy je človek pripútaný so svojim psom v postroji a sedáku. Takto zdolávajú rôzne vzdialenosti od niekoľko až po stovky kilometrov. V rámci Česka a Slovenska sa organizuje veľké množstvo pretekov, ktorých se takto môžete společne zúčastniť.
Aké nebezpečenstvá striehnu na zviera na turistike? Stretli ste sa v praxi s úrazmi alebo zlyhaním organizmu po túre?
Nejčastejšie utrpia psie nohy. Stretávame se pomerne často s porezanými /spálenými/strhnutými vankúšikmi na labkách. Pri nevhodnom zoskoku môže dôjsť i k zlomeninám. Mali sme aj prípady, keď si pes zapichol palicu do tlamy a krku. Keď ide člověk do prírody, musí počítať tiež zo stretom s voľne žijúcou zverou – riešili sme zvieratá po napadnutí diviakom, či uštiputí zmijou.
Je lepšie venovať sa turistike v zime alebo v lete?
V priebehu zimných mesiacov docháza málokedy ku zlyhaniu organizmu. Fyzická aktivita v chlade je organizmom zvieraťa lepšie akceptovaná narozdiel od letných mesiacov. Práve v lete dochádza k prehriatiu a následnému kolapsu pomerne rýchlo.
Na čo nesmie majiteľ zabudnúť keď berie zviera na túru?
Voda, miska na vodu, prípadne psie topánky a nejakú maškrtu na dodanie energie. Je to aj povinná výbava pre „profituristov“ v rámci dogtrekkingu. Okrem toho je dobré vziať dezinfekciu (napr. Betadine), gázu, obväz. Aby majiteľ mohol podať prvú pomoc v prípade potreby.
Štandardný zvierací turisti sú asi psy, stretli ste sa aj s iným druhom domácich miláčikov na horách?
Videla som na túrach aj mačky – niektorí majitelia ich nosia v cestovnom batôžku, iní na ne používajú postroj. Najviac som však obdivovala pri jednej vychádzke do Karpát pána, který vzal na výlet malé stádo kôz. Poslúchali ho lepšie než hocijaký pes 🙂
A na záver, aké rady a odporúčania by ste majiteľom dali, aby sa ich zviera vracalo z túr zdravé a šťastné?
Pes je zviera sociále, bude si užívať čas strávený spolu se svojim majiteľom. Čím viac spoločných aktivít budete podnikať, tým lepší vztah budete mať. Keď pes vidí, že ste šťastní vy, bude i on. Užívajte si každý moment strávený so svojim zvíeraťom a buďte si vždy vzájomnou oporou a rovnocennými parťákmi. Žijte daným okamihom a zahoďte všetky starosti za hlavu. Budete sa potom zo společných výletov vracať odýchnutí a spokojní obaja.
Ďakujeme za rozhovor. Nám, v tíme Tatry máme radi, ostáva už len popriať vám i našim čitateľom krásny čas v horách s vašimi zvieracími priateľmi – bezpečne a zodpovedne k okoliu i sebe!