Utiekli pred vojnou a svoje útočisko našli priamo pod tatranskými štítmi. Občianske združenie Tatry máme radi v spolupráci s Tatry mountain resorts (TMR) vo Veľkej Lomnici prichýlilo až 53 ľudí z Ukrajiny. Pomáhajú im začleniť sa do života.
Jedna pracovala v banke, ďalšia ako ekonómka, tretia v trafike, posledná ešte stále pracuje online zo Slovenska. Ukrajinky, ktoré nabrali silu, opustili svoj domov, zanechali tam svojich mužov, rodičov i starých rodičov a spolu s deťmi sa vybrali hľadať pomoc na Slovensko. Našli ju vďaka občianskemu združeniu Tatry máme radi a TMR priamo vo Veľkej Lomnici. „Dominujú najmä matky s deťmi, ktoré utiekli pred vojnou a opustili svoje domovy a prácu. Priviezli sme ich pod Tatry, zabezpečili strechu nad hlavou, v súčinnosti so samosprávami riešime vzdelávanie detí, ženám sme ponúkli prácu. Po všetkých hrôzach, ktoré prežili, je práve bývanie a práca pre nich prvou stabilitou v novom prostredí,“ povedala Diana Migaľová z OZ Tatry máme radi.
Oľga, Ľudmila, Ira a Oksana. To sú mená štyroch statočných žien z Ukrajiny. Keď spomínajú na dianie v ich krajine, každý príbeh vyvoláva zimomriavky. „Na Slovensko sme prišli z Kyjeva. V čase keď sme tam boli priamo Kyjev ešte neostreľovali,“ rozrečnila sa Oľga. „Napriek tomu v noci každé dve hodiny húkali sirény, aby ľudí varovali. Museli sme sa zbaliť a utekať sa ukryť. Jeden pán mi to vysvetlil tak, že keď bola raketa vypálená, nikdy nevedeli, kde presne môže dopadnúť,“ pokračuje.
V Mariupole už situácia bola podľa jej slov katastrofická. „Ľudia boli smädní, hladní, všade ležali hrudy kameňov a ľudia umierali. Treba to zastaviť,“ povedala. Ženám neostávalo nič iné iba vziať pár vecí so sebou a odísť do neznáma. „Prevážali sme sa autobusmi, ktoré zbierali ľudí a viezli ich k hraniciam.“ Oľga do Veľkej Lomnice prišla spolu s nevestou a vnukom. Predtým dvadsať rokov pracovala ako ekonómka v banke. Po príchode na Slovensko ale nechcela iba nečinne sedieť. Dnes je jej najlepším priateľom vysávač. Pomáha ako chyžná v Grandhoteli Praha**** v Tatranskej Lomnici i v Horci. Ako priznala, na prácu z iného súdka si zvyká ťažko, no vie, že peniaze potrebuje. Priučila sa už aj slovenským výrazom. Už vie čo je to uterák či vysávač. „Získať kvalitných ľudí do cestovného ruchu nie je po korone jednoduchá vec. Tieto ženy sa aj napriek tomu, že vo svojom domove sa venovali úplne iným profesiám, rozhodli využiť našu ponuku a začínajú pracovať v našich prevádzkach – či už ide o tatranské hotely alebo vodný park na Liptove. Je to pritom nielen o peniazoch ale aj o spôsobe, ako ľahšie zvládnuť ťažkú životnú situáciu, v ktorej sa ocitli,“ doplnil Marek Schwarz, riaditeľ ľudských zdrojov v TMR.
Ukrajinka Oľga na otázku, či sa vo Veľkej Lomnici cíti dobre odpovedala jednoznačne. „Áno. Zamestnanci TMR nám pomáhajú.“ Veľké ďakujem z jej úst i z pier jej súpútničok zaznelo počas rozhovoru niekoľkokrát. „Chceme a potrebujeme im pomáhať. Sú to ľudia, ktorí pracovali a chcú pracovať. Je našou povinnosťou pokúsiť sa ponúknuť im nový domov so všetkým, čo je s tým spojené. Ak pomôžeme my im, som presvedčení, že pomôžu aj oni nám,“ reagoval Igor Rattaj, predseda predstavenstva TMR.
Ukrajinka Oľga na otázku, či sa vo Veľkej Lomnici cíti dobre odpovedala jednoznačne. „Áno. Zamestnanci TMR nám pomáhajú.“ Veľké ďakujem z jej úst i z pier jej súpútničok zaznelo počas rozhovoru niekoľkokrát. „Chceme a potrebujeme im pomáhať. Sú to ľudia, ktorí pracovali a chcú pracovať. Je našou povinnosťou pokúsiť sa ponúknuť im nový domov so všetkým, čo je s tým spojené. Ak pomôžeme my im, som presvedčení, že pomôžu aj oni nám,“ reagoval Igor Rattaj, predseda predstavenstva TMR.